Midjourney chce v spore s Hollywoodom odkryť, ako štúdiá samy používajú AI

Spor medzi Midjourney a hollywoodskymi štúdiami sa posunul do fázy, ktorá môže byť pre celý trh generatívnych médií rovnako dôležitá ako pôvodné obvinenia z porušovania autorských práv. Midjourney v novom procesnom podaní žiada federálny súd v Kalifornii, aby zrušil časť skoršieho rozhodnutia o dokazovaní a prinútil žalobcov vydať širší balík dokumentov o ich vlastnom používaní generatívnej umelej inteligencie. Nejde teda iba o to, či používatelia Midjourney dokázali vytvoriť obrázky pripomínajúce známe postavy. Firma chce zistiť, či štúdiá, ktoré ju žalujú, zároveň interne vyvíjajú, trénujú alebo používajú podobné nástroje.

Podanie sa týka konsolidovaného sporu, v ktorom vystupujú spoločnosti zo skupiny Disney, Universal a Warner Bros. Podľa doterajších žalôb Midjourney porušuje autorské práva tým, že jeho obrazové a video modely boli trénované na verejne dostupných dielach a že služba umožňuje vytvárať výstupy s prvkami známych filmových či komiksových postáv. Midjourney naopak tvrdí, že tréning na veľkých verejných korpusoch patrí medzi bežnú priemyselnú prax a v americkom práve môže patriť do rámca fair use, teda spravodlivého použitia. Práve preto sa teraz snaží dostať k dokumentom, ktoré by podľa nej ukázali, ako sa k rovnakým technológiám správajú samotní držitelia práv.

Jadro návrhu je procesné, no jeho význam presahuje konkrétnu hádku o dokumenty. Sudca v predchádzajúcej fáze prikázal štúdiám vydať informácie o používaní generatívnej AI vtedy, keď výsledkom boli obrazové alebo video výstupy určené spotrebiteľom a súvisiace s dielami, ktorých sa žaloba týka. Midjourney považuje toto obmedzenie za príliš úzke. Tvrdí, že ak štúdiá používajú generatívne modely aj na interné účely, napríklad pri storyboardoch, ideácii scén, vývoji vizuálnych konceptov alebo testovaní produkčných postupov, môže to byť relevantné pre obranu voči tvrdeniu, že takýto spôsob práce poškodzuje trh alebo je mimo bežnej praxe odvetvia.

Firma preto žiada dokumenty v štyroch oblastiach: vývoj a tréning generatívnych modelov u žalobcov, používanie obrazovej a video AI, interné pravidlá pre AI a tiež promptové záznamy a výstupy, ktoré štúdiá alebo ich zástupcovia vytvorili priamo v Midjourney. Dôležité je, že Midjourney nechce iba príklady, ktoré sa objavili v žalobách. Žiada aj ďalšie prompty a výstupy, ktoré by podľa nej mohli ukázať, ako žalobcovia sami testovali službu a aký typ výsledkov z nej získavali. V podaní tvrdí, že selektívne zverejnenie iba spotrebiteľských alebo žalobou vybraných príkladov by nechalo štúdiám možnosť ukázať len tú časť obrazu, ktorá podporuje ich argumentáciu.

Pre oblasť AI a autorského práva je to citlivá otázka. Veľká časť dnešných sporov nestojí iba na tom, či konkrétny výstup pripomína chránenú postavu alebo scénu, ale aj na tom, ako súd vyhodnotí tréning modelov na rozsiahlych dátach. Ak by sa ukázalo, že veľké štúdiá samy používajú podobné modely alebo postupy pri vývoji obsahu, Midjourney by to mohlo použiť pri argumente o priemyselnej zvyklosti a pri posudzovaní trhového dopadu. Neznamená to automaticky, že tréning na chránených dielach je dovolený. Znamená to však, že súd môže dostať širší obraz o tom, či generatívna AI v audiovizuálnom priemysle pôsobí len ako konkurent licencovaných diel, alebo už aj ako nástroj bežnej internej tvorby.

Štúdiá podľa dostupného mediálneho zhrnutia širšie dokazovanie odmietajú a ich právnici ho označili za príliš široký prieskum. Ich pozícia je pochopiteľná: interné pravidlá, produkčné experimenty a vývojové materiály môžu obsahovať obchodné tajomstvá aj citlivé informácie o pripravovaných projektoch. Navyše môžu namietať, že to, či používajú AI pri vlastnej tvorbe, neospravedlňuje prípadné neoprávnené kopírovanie ich diel iným subjektom. Súd tak nebude rozhodovať iba o technickej relevancii dokumentov, ale aj o hranici medzi legitímnou obranou a nadmerným zásahom do interného fungovania žalobcov.

Pre vývojárov generatívnych modelov je tento procesný krok signálom, že súdne spory sa budú čoraz viac točiť okolo praktík celého odvetvia, nie iba okolo jednej služby. Ak bude Midjourney úspešné, žalobcovia v podobných sporoch môžu musieť detailnejšie vysvetľovať vlastné AI workflow, interné pravidlá a experimenty. To by mohlo zvýšiť tlak na dokumentáciu pôvodu dát, licenčných dohôd, pravidiel pre promptovanie a uchovávania testovacích výstupov. Pre mediálne firmy je to zároveň pripomienka, že verejná právna stratégia proti AI nástrojom sa môže dostať do napätia s vlastným nasadzovaním tých istých nástrojov v produkcii.

Praktický dopad zatiaľ netreba preceňovať. Podanie Midjourney nerozhoduje o merite sporu a nehovorí, že súd uznal tréning modelov ako fair use. Ide o návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozsahu dokazovania. Ak ho súd zamietne, spor bude pokračovať s užším súborom dokumentov. Ak mu vyhovie, Midjourney získa prístup k materiálom, ktoré môžu ovplyvniť argumentáciu o trhovom poškodení, priemyselnej praxi a čistote rúk žalobcov. Aj samotné rozhodnutie o dokazovaní však môže naznačiť, ako široko sú americké súdy ochotné skúmať používanie AI na oboch stranách autorskoprávnych sporov.

Pre európske a slovenské firmy je poučenie menej o hollywoodskych postavách a viac o riadení rizika. Ak podnik používa generatívnu AI pri návrhu vizuálov, videí, marketingu alebo interných kreatívnych procesoch, mal by vedieť doložiť, aké nástroje používa, aké dáta do nich vkladá, aké pravidlá má pre výstupy a kto nesie zodpovednosť za kontrolu práv. V ére, keď sa AI rýchlo presúva z experimentov do produkčných pipeline, sa interné zásady môžu stať dôkazným materiálom. Spor Midjourney s veľkými štúdiami preto nie je len právnická epizóda z Hollywoodu, ale test toho, ako transparentne bude musieť kreatívny priemysel hovoriť o vlastnom používaní technológie, ktorú zároveň kritizuje pred súdom.